Tomas Lang ZNO Nove Zamky
K navrhu Zakona Narodnej rady Slovenskej republiky
z .............. 1997
o zmierneni niektorych krivd osob deportovanych pocas II.svetovej vojny
z politickych, narodnych a rasovych dovodov do nacistickych koncentracnych
taborov
V zavere decembra 1996 som mal moznost sa oboznamit a vypracovat
stanovisko k navrhu Zakona Narodnej rady Slovenskej republiky o zmierneni
niektorych krivd osob deportovanych pocas II. svetovej vojny z politickych
,narodnych a rasovych dovodov do nacistickych koncentracnych taborov.
Navrh sa ukazal ako zcela nevhodny a neschopny plnit a
splnit svoj ciel, t.j. poskytnut aspon oneskorenu a v kazdom pripade hoci
len symbolicku satisfakciu uz len malopocetnym clenom slovenskej zidovskej
pospolitosti, ktori prezili holocaust.
Uz v samotnej preambuli navrhu zakona sa hovori
o " ... nasledkoch krivd... " takym sposobom, ako keby islo napr. o krivdy
vznikle nejakym uradnickym prechmatom a nie od zakladu nemoralnym konanim
konstitutivnych organov statu, coho dosledkom deportacie boli. Navrh zakona
sa ani nepriblizuje k polohe, ze by zakotvil konstatovanie o zlocinnosti a
nemoralnosti konania ludackeho rezimu Slovenskeho statu tak, ako je
zakotvene v prislusnom zakone konstatovanie o nemoralnosti a protipravnosti
komunistickeho rezimu. Krivda nevznikla deportaciou, deportacie ako akt
odsunu bola len jednou z faz k dosiahnutiu vlastneho politickeho ciela
ludackeho rezimu zbavit sa slovenskych Zidov - vid k tomu zmluvnu
podmienku Slovenskeho statu v dohode s Risou, kde deportovani stracaju
slovenske statne obcianstvo, svoj hnutelny aj nehnutelny majetok a uz
nikdy nevratia na Slovensko. Za to Slovensky stat Risi aj zaplatil 500.- RM
za osobu za vykonanie najspinavsej roboty, o ktorej - podla neoludakov
- samozrejme nevedeli.
Okruh odskodnit sa majucich sa vymedzuje deportaciou do tzv.
nacistickych koncentracnych taborov. Ak berieme do uvahy v sucasnej dobe
hojne rozsirene tvrdenie, podla ktorych na Slovensku nikdy nebol fasizmus,
dokonca ani v Risi nebol fasizmus ale nacizmus, skutocny fasizmus bol iba
v Taliansku, tak co bolo na Slovensku v dobe 1939 - 1945 ? Podla pana
premiera jednoznacne fasizmus. Avsak deportacie prebiehali nielen do
taborov zriadenych Risou mimo uzemia Slovenskeho statu, ale aj na uzemi
Slovenskeho statu samotneho. Tieto navrh nepojima do okruhu "...
nacistickych...". Pobyt v nich sa za deportaciu podla tohto navrhu
zakona nepovazuje a preto prezivsi Sered, Novaky a ine obdobne miesta
narok na odskodnenie ma nemaju.
Preto jednoznacne obsahom navrhu a potom prijat sa majuceho zakona
by malo byt vytvorenie jednoznacnej preambuly vyjadrujucej politicku volu
tak ako je to v zakone 125/1996 Z.z. z 27. marca 1996 o nemoralnosti a
protipravnosti komunistickeho systemu - cize deklarovat, ze cielom zakona
je zmiernie niektorych krivd spachaych na osobach prenasledovanych
a deportovanych v dosledku zlocinov a nemoralneho konania
ludackeho rezimu Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945.
V navrhu obsiahnuta vazba penaznej nahrady za dobu trvania deportacie
je iluzorna, pretoze doba trvania samotneho aktu deportacie ako procesu
odsunu je v drtivej vacsine zanedbatelna. Penazny narok ako nahrada
za smrt, ku ktorej doslo pri deportacii ako titul pre narok na
satisfakciu je v tomto bode navrhu zakona uvedeny, ale v ziadnej dalsej
casti navrhu nie je kvantifikovany. Kedze transportovanie v roku 1942 ale
aj v roku 1944 do vyhladzovacich taborov netrvalo mesiac ci mesiace, hned
po prichode boli transporty likvidovane, podla tohto navrhu by bol narok
na 2 500.- Sk za prvy zacaty mesiac zadrzania - ved deportovani neboli
zadrzani ani mesiac !
Podla navrhovanej dikcie zakona zaradenie v 6. prapore Slovenskej
armady sa vobec nepovazuje za ziadny dovod pre vznik naroku.
Za osobitu pozornost stoji navrh vymedzenia uzemneho rozsahu naroku.
Je stanovene pre pripadne opravnenìch postihnutych vylucne na uzemi
vojnoveho Slovenskeho statu v jeho hraniciach v rokoch 1939 az 1945.
Nie je to vlastne explicitnìm uznanim dosledkov minim lne Viedenskej
arbitraze, ak nie Mnichovskej dohody ? Bolo by to v kontexte podla
poriadku povojnovej Europy prinajmensom nepochopitelne. Takto sa totiz z
naroku vylucuju vsetcia postihnuti, ktori mimo svojej vole sa dostali
po Viedenskej arbitrazi pod madarsku jurisdikciu a boli zbaveni svojho
dovtedajsieho obcianstva proti svojej voli ako aj ti, ktori sa zachranovali
utekom do Madarska alebo inam.
Uzemne vymedzenie miesta deportacii na tabory " ... na uzemi Nemecka
alebo na inych uzemiach ..." je mozne chapat ako napr. tiez na uzemie
Generalneho guvernementu. Kam podla tohto patri napr. Mauthausen ?
Uznavaju sa dosledky anslusu a je to tym padom Nemecko alebo sa anslus
neuznava a tym je to tzv. ine uzemie, t.j. uzemie okupovane Nemeckom ?
Potom sa ale nemozu uznavat ani pravne nasledky Viedenskej arbitraze
obmedzenim uzemneho vymedzenia vzniku postihnutia a tym i pripadneho naroku
a vylucovat z navrhu a naroku postihnutych, ktori mimo svojej vole sa dostali
po Viedenskej arbitrazi pod madarsku jurisdikciu.
Do uzemneho vymedzenia naroku povazujeme za nevyhnutne vyslovne
zahrnut aj tabory na uzemi Slovenskeho statu. Tabory na uzemi Slovenskeho
statu nemozu byt tzv. inym uzemim. Tabory Sered, Vyhne ci Novaky a ine
urcite neboli rekreacnym strediskom Ustredne Zidov na Slovensku,
pritom kto tieto pochodil, podla navrhu narok nema ?
Obmedzenie okruhu osob pre vznik naroku na osoby so
sucasnym statnym obcianstvom Slovenskej republiky a s trvalym bydliskom na
jej uzemi ku dnu nadobudnutia ucinnosti zakona vylucuje vsetkych, ktori
z akehokolvek dovodu opustili Slovensko. Je to neprijatelne a
organizaciami v zahranici zijucich obeti bude opravnene napadane.
Je to analogia z druheho a tretieho restitucneho zakona, ktore tak
isto tento okruh osob vylucovali, co bolo podla nasich laickych vedomosti
a informacii v mnohych pripadoch napadnute u Medzinarodneho sudu v Haagu.
V navrhu uveden tzv. II. alternativa vylucuje z dedenia naroku vsetky
deti narodene po oslobodeni bud v zachranenom prvom manzelstve alebo v
manzelstve druhom, mnohokrat uzavretom obomi osobamni prezivsimi Holocaust.
V par. 3, ods. (1) uvedene kvalifikovanie odskodnenia ako nahrady za
uslu mzdu je nekvalifikovatelny cynizmus. Nepriamo pripomina tvrdenie
predstavitelov Slovenskeho statu 1939 - 1945, ze deportovani boli odsunuti
na pracu, avsak z ktorej sa nikdy nemali vratit. Je ucelom navrhu toto prebrat
vlastne do pravneho poriadku dnesnej nasej Slovenskej republiky ?
Je len prirodzenym nase konstatovanie, ze rozsah naroku viazany na pocet
mesiacov zadrzania ako naroku na uslu mzdu neodskodnuje celozivotnu traumu
prezivsich.
Podla nasho presvedcenia je treba bezozbytku aplikovat plnu analogiu
sposobu a rozsahu odskodnenia vymedzeneho v zakone o odskodneni
protizakonne odvlecenych organmi KGB na uzemie byvaleho Sovietskeho zvazu,
ktori boli odvleceni skutocne na pracu. Boli odskodneni jednorazovou sumou.
Odvolavanie sa navrhu poznamkou 1) na tzv. osobitny zakon, t.j.
zakon . 119/1990 Zb. o sudnej rehabilitacii v zneni neskorsich
predpisov asi skryva za sebou podmienku vyplaty maximalne v hotovosti
sumy 20 000.- Sk, zbytok v statnych cennych papieroch tzv. restitucnneho
investicneho fondu. Tieto sa vydavaju v nominalnej emitentnej hodnote,
vyrazny rozdiel od skutocnej trhovej hodnoty by bol stratou pre
odskodnovaneho.
Z navrhu su vynechane cele vysokopocetne skupiny, ktore boli roznym
sposobom prenasledovane, skryvali sa alebo boli ukryvane slusnymi ludmi.
Navrh neriesi odskodnenie prezivsich ani zomrelych prislusnikov
6. praporu slovenskej armady.
Navrh zuzenim naroku na konanie len na uzemi Slovenskeho statu 1939 -
1945 sankcionuje minimalne Viedensku arbitraz ak nie aj Mnichovsku dohodu
a diskriminuje desiatky tisic postihnutych na uzemiach s docasnou
madarskou jurisdikciou.
Navrh neriesi utrpenie a smrt ludi, ktori boli deportovani priamo na
smrt, ktorych transport bol vzapati po prichode do cielovej stanice
likvidovany.
Forma navrhu odskodnit obete perzekucie formou tzv. nahrady uslej
mzdy je neprijatelny.
Z uvedenych dovodov povazujeme navrh za scestny, alubisticky a
formalny, ktory ma len deklaratorny a propagandisticky ucinok, avsak
ucinnu satisfakciu postihnutym ani ich opravnenym potomkom neposkytuje.
